Hneď prvá vec, ktorá ma rozladila bolo to, že sme museli čakať od 7:00 do 11:30 kým budú pripravené izby. Viem, že sa s tým nedá nič robiť, ale rozladí ma to vždy 😉 Veci sme si nechali na „recepcii“ apartmánového domu Despina a išli sme si obzrieť letovisko. Môj prvý dojem z Paralie bol hrozný. Pripomínalo mi to Petržalku, len výška budov bola menšia. Celé letovisko je vlastne sídlisko vytvorené z hotelov, ktoré sú prilepené jeden na druhý. Ulice sú na seba kolmé, tak všetko je situované do štvorcov. Je tam aj niekoľko malých štvorcových námestí s lavičkami, stromami a detskými ihriskami. Nenašiel som tam nič, čo by charakterizovalo, že som v Grécku. Akurát nápisy v gréčtine.
Paralia je veľmi rušné stredisko s množstvom obchodov, reštaurácii a samozrejme dovolenkárov. V reštauráciách som mal pocit, ako by majiteľom bolo jedno, či k nim zákazník príde, alebo nie. Nesnažili sa urobiť viacjazyčné nápisy a cenníky. Samozrejme jedálne lístky tak urobené mali, ale nie vždy ste si ich mali možnosť pozrieť pred vstupom do podniku a podľa toho sa rozhodnúť či zostanete, alebo idete vedľa. Napr. v jednom fastfoode sme si sadli na terasu vedľa baru, boli sme tam sami a čašník nás videl niekoľko krát a neopýtal sa nás čo chceme. Tak sme sa zdvihli a odišli. Je tam veľa ľudí z Grécka, Poľska, Nemecka, Rumunska, Srbska, Maďarska, Česka a Slovenska – to viem podľa značiek na autách a autobusoch.
V Paralii sú dve diskotéky – Cocus a Omilos, medzi Paraliou a Katerini sú ďalšie dve – Event a Casa La Notte. Do prvých dvoch je vstupné 2€ a do tej ďalšej je 7€. Cocus a Omilos nájdete pri pláži na každej strane Paralie. V noci vidíte z oboch svietiť laserové navigačné lúče.
Pláže sú pieskové a plné ľudí, vstup do vody je postupný. Na veľa miestach sú aj lehátka a slnečníky, za ktoré treba platiť dve eurá za kus, príp. si treba objednať nápoj v plážovom bare ku ktorému lehátka patria. My sme chodili až za diskotéku Cocus, lebo tam bolo menej ľudí a bol tam kľud. Na plážach sú aj sprchy a kabínky na prezliekanie, ale nie sú veľmi nahusto. V niektorých sprchách voda tiekla dosť slabo, ale na zbežné opláchnutie to ako tak stačilo. 
V Paralii je aj malý prístav pre rybárov (za diskotékou Omilos), športový areál a lunapark (kolotoče, strelnice a jazda na poníkoch).
Ubytovanie je asi všade veľmi podobné – jednoduché a účelné. My sme mali štúdio s dvomi posteľami, kuchynskou mini linkou, varičom, chladničkou a kúpeľňou s toaletou. Z balkóna sme mali výhľad na hotel oproti a tiež medzerou medzi dvomi hotelmi na Olymp. Tiež ste si mysleli, že Olymp je pri Aténach? 🙂 To ubytovanie je asi štandardný grécky typ, ale mne vyhovuje. Trochu mi vadilo, že bolo počuť kroky, keď niekto išiel po schodoch hore alebo dole.
Mal som pocit, že domáci používali „hotelovú recepciu“ ako nejakú obývaciu izbu, lebo tam trávili veľa času pri televízore a tiež tam jedávali. Absurdné bolo, že prvé dva – tri dni nám domáci pozerali na nohy, či tam nemáme zrnko piesku navyše. A keď sme mali, tak pred „hotelom“ bola hadica na zmytie toho piesku. Potom sme si nohy oplachovali automaticky :-). Všimol som si, že veľa ubytovní malo vonku takýto vodovodný kohútik s hadicou, príp. sprchou. Bazén pri „ubytovniach“ v Paralii nenájdete. Jeden som predsa našiel v posledný deň v hoteli Orea Eleni, ale bol to typ, ktorý mi pripomínal to, čo kúpite v našich hypermarketoch. Jeho umiestnenie bolo dosť natesno. Žiadny väčší priestor pre lehátka a slnečníky príp. pre záhradu. Ani po niekoľkých dňoch sa môj prvý dojem nezmenil a preto som bol rád, keď sme nasadali na autobus domov 🙂