Po vystúpení z autobusu (ktorý nás priviezol z letiska) na hlavnej ceste bolo treba prejsť peši asi 50 metrov do hotela La Mirage. Tento hotel je na začiatku Benitses za budovou polície. Do areálu hotela sa prechádza úzkou „uličkou“ medzi dvomi budovami. Keby nás tam nečakal nájomca, tak by sme to asi nenašli. Na recepcii nám postupne odovzdal kľúče a mohli sme sa ubytovať. Bolo to celkom zaujímavé, pretože nájomca vedel grécky a anglicky a niektorí turisti vedeli len rodnú reč a keď chceli niečo reklamovať nedokázali sa s ním dohovoriť. To bol prípad manželov, ktorí dostali izbu s výhľadom na nejaké stromy hneď vedľa balkóna a chceli ju vymeniť.
Ja som mal izbu na 2 poschodí s výhľadom na bazén, ale myslím, že až na tú jednu izbu mali všetci výhľad na bazén. Dvere do izby boli na strane s výhľadom na more a kopec pri hoteli. Izby v La Mirage sú zariadené jednoducho ako v každom lacnom ubytovacom zariadení na Korfu. Sú tam dve postele, nočný stolík, dve stoličky, skriňa, telefón, balkón s dvomi plastovými stoličkami a stolíkom. Kúpeľňa je jednoduchá so sprchou, umývadlom, zrkadlom a toaletou. Čo bolo odlišné od iných hotelov, kde som bol doteraz ubytovaný bol koberec na podlahe.
Na druhý deň ráno sme absolvovali informačnú schôdzku s delegátkou, ktorá nám povedala základné informácie o mieste nášho pobytu a ponúkla nám fakultatívne výlety. Potom ešte riešila nejaké reklamácie od hostí – chýbajúce uteráky, drobné poruchy atd. Z informácii, ktoré nám povedala sa človek, ktorý je tam prvý krát veľa nedozvedel. Toto bola zatiaľ najslabšia info schôdzka akú som na Korfu zažil.
Bolo vidieť, že ešte je len začiatok sezóny a nebolo to tam zabehané ako v hlavnej sezóne a bolo cítiť nervozitu, nakoľko delegátka tam bola sama pre tri strediská. Napr. na otázku kde v okolí je nejaká dobrá pláž odpovedala, že nevie, lebo nemá čas chodiť na pláž a už iba dodala názvy niektorých pláži po ostrove. Čo musím ešte spomenúť je kancelária cestovky v hlavnom meste. Neviem prečo nie je niekde priamo v stredisku, ale ďaleko kam sa bežný turista dostane s problémami – buď na požičanom aute alebo motorke, príp. autobusom. Áno dá sa predsa aj zatelefonovať, ale nie každý má mobilný telefón alebo telefónnu kartu do automatu.
Raňajky boli formou bufetu v bare vedľa hotelového bazénu v čase od 7:30 do 9:00. Výber nebol veľmi široký: chlieb biely, čierny, maslo, džem, syr alebo na druhý deň šunkový salám (to sa striedalo denne), niečo ako bábovka a z nápojov káva, čaj, mlieko a džús.
Večere boli na tom istom mieste od 19:00 do 21:00. Na výber boli dva alebo tri druhy jedla (špagety, kura, nejaké biele mäso, ryba atd.) s prílohou (zemiaky, hranolky, ryža) a tiež zeleninová príloha a ovocie. Veľkou nevýhodou každej večere bolo to, že sa čakalo v rade ako na mandarínky za minulého režimu 😉. Tí čo neboli v rade na začiatku mali smolu v tom, že niečo už bolo studené, alebo už to vôbec nebolo (napr. zemiaky boli doplnené hranolkami). Problém bol hlavne v tom, že nemali odhadnuté množstvo stravy na počet stravníkov. Bufetové stravovanie by malo mať nejakú rezervu, aby mal každý rovnaký výber aj keď príde neskôr. Pokiaľ je to problém, tak by sa večere mali zmeniť na servírované. Na kvalitu jedla sa nemôžem sťažovať – mne vyhovovala a navyše za tú cenu, ktorú som zaplatil za zájazd bola OK.