Kerkyra – hlavné mesto Korfu
V hlavnom meste nenájdete mimoriadne veľa historických zaujímavostí (ako napr. na Rodose), ale má svoje čaro, a počas kľudnej prechádzky uvidíte pekné budovy, námestia, uličky. Oplatí sa prejsť okolo starého prístavu, poprechádzať sa po veľkom námestí Esplanade, s výhľadom na mestské hradby a pevnosť, prebrázdiť úzke uličky. Na jednom zvažujúcom námestí narazíte na radnicu a jediný katolícky kostol v meste (ešte jeden sa nachádza v Messongi pri spojovacom moste – omša v nedeľu o 18.00 hod).
Z centra sa môžete vydať popri nábreží k polostrovu Kanoni (pol hodina), na začiatku ktorého môžete odbočiť z hlavnej cesty doľava a navštíviť ženský kláštor Agii Theodoris pravoslávnou kaplnkou, sú tam veľmi milé sestričky, ktoré Vás ponúknu cukríkmi. Za kláštorom je vstup do parku, na konci ktorého je zámoček Mon Repos, ktorý patril počas nadvlády Angličanov na ostrove miestnemu guvernérovi (nie je voľne prístupný). Kus cesty za parkom prídete k mysu Kanoni (kanón podľa vystaveného dela na myse poloostrova pochádzajúceho z napoleonského obdobia), na ktorom sa nachádza kostolík – kláštor Vlacherna, ktorý je často motívom na pohľadniciach, kúsok od neho sa nachádza Pontikonisi – „myší ostrov“ s malou kaplnkou, na ktorý sa dá dostať loďkou.
Pláže na juhu na západnom pobreží: ponúkajú veľmi dobré kúpanie, žiaľ takmer ako všade bez kúska tieňa, nie je mať zlé slnečník so sebou (alebo si ho zaplatíte na mieste, 5-7€ za slnečník + 2 lehátka).
My sme sa vybrali z Moraitiky skútrom na juh po hlavnom ťahu smerom na Kavos, odbočili sme po 9 km doprava k pobrežiu podľa tabuľky do Agios Georgious, kľudná osada toho veľa neponúka, okolo cesty sú roztrúsené domy (pozornosť upúta akurát malý kostolík), pod cestou sa nachádza pekná pláž, tak sme to využili na vykúpanie sa.
Potom sme sa vrátili na hlavný ťah pokračovali ďalej, v dedine Marathias sme odbočili na pláž Marathias (tabuľka to the beach). Ak by ste pokračovali po hlavnom ťahu ďalej, narazíte v Perivoli na odbočku na pláž Santa Barbara, ale cesta Vás zavedie podobne ako tá z Marathias k tej istej pláži k rovnakému bodu – vyhliadkovej reštaurácii, pretože – hoci sú označované tieto pláže ako dve, je to v skutočnosti jedna pláž, takže je výhodnejšie využiť odbočku v Marathias. Kúpanie je výborné, pláž je pomerne široká s pieskom s červeným nádychom. Môže sa Vám stať, že pri kúpaní pocítite slabé poštípanie, o ktoré sa starajú malé neškodné rybky. O pár kilometrov ďalej po hlavnom ťahu je v Perivoli odbočka doprava na pláž Gardenos, ktorá je veľmi podobná ako predchádzajúce dve. Vo všetkých troch prípadoch to je z odbočky po pláž asi 3-4 km.
Z pláže Gardenos sme sa vracali späť smerom na Moraitiku po hlavnom ťahu, odbočili sme v Argyrades doprava smerom na Petriti. Je to malá rybárska osada s malebným prístavom, v ktorom je vedľa seba niekoľko reštaurácií. V jednej z nich sme si nevedeli vybrať z jedálneho lístka, a tak nás starý majiteľ zobral k veľkému mrazáku s rybami, kde sme si vybrali podľa, toho ako nám boli ryby sympatické. Ryby chutili výborne, kompletne s fantou to stálo 7€ na osobu. Hoci Petriti neoplýva na prvý pohľad ničím výnimočným, poskytne vám dojem hlbokého kľudu a relaxu. Na ryby sa chodieva aj do Boukaris, do ktorej sa dostanete z Messongi po ceste vedúcej na juh po pobreží (asi 7km).
Z Moraitiky sa ľahko dostanete na skútri asi po 8 km na západné pobrežie (po ceste sa môžete zastaviť pri zrúcanine hradu Gardiky, je voľne prístupný, ale nie je to nič mimoriadne) k slano-sladkému jazeru Korission, pri ktorom končí asfaltka a pokračuje prašná úzka cesta, po ľavej strane je jazero, po pravej more, aj tu je nekonečne dlhá piesočná pláž dobrá na kúpanie. Prísť sa dá k úzkemu prieplavu, ktorým preteká a vyteká voda z jazera. Jazero samotné lákavo nevyzerá, kúpať sa v ňom nedá.
Ak pred hradom Gardiky odbočíte doprava, pôjdete popri pobreží okolo niekoľkých pláží, hoci pláže kvôli olivovým hájom nie je priamo vidieť. My sme sa zastavili na pláži Peramona, a potom sme šli krkolomnými serpentínami až do Agios Górdis, ktoré je charakteristické plážou, na kraji ktorej vyčnieva z mora vysoká skala v tvare ihlice. Je to izolované, tiché letovisko s peknou plážou.
Z Agios Górdis stupákom cez Sinarádes (balneologické múzeum) prídete do Pelekasu, ktoré z diaľky pôsobí veľmi pekne, pretože leží na úpätí kopca, ale zároveň je odtiaľ na najbližšie pláže nejaký ten kúsok cesty. Pelekas je známy tým, že ho kedysi často navštevovali hippies. Po pravej strane za hlavným námestím s kostolom asi 100m za zákrutou na hlavnej ceste je odbočka na vyhliadkové miesto Kaiser´Throne (Sunset point), kde je krásny pohľad na ostrov a na západ slnka. Vraj tam chodieval pruský cisár Wilhelm II., odtiaľ názov vyhliadky. Dostanete sa tam asi po 1 km dlhej kľukatej ceste.
Keď prejdete cez Pelekas, najprv je na jeho konci odbočka na Glyfadu, po 2 km odbočka na Myrtioritsu. Na Glyfadu sa dostanete serpentínami zvažujúcimi sa k moru, je to dlhá, pomerne široká a živá piesočná pláž, je tam dobré kúpanie, bufety, volejbal.
Po ceste na Mirtioritsu sa dostanete najprv k parkovisku (platené, ale môžete zaparkovať aj pred ním bez platenia), a potom musíte ísť 10 minút peši kvôli veľmi strmému klesaniu, miestni to zvládnu aj na motorkách. Mirtioritsa sa nachádza pod vysokým bralom, je veľmi pekná, na piesočnom brehu sú porozhadzované veľké skalnaté balvany, pod ktorými sa môžete skryť do tieňa. Bola tam dosť studená voda. Ak budete pokračovať po cestičke, dostanete sa po minúte k taverne Bella Vista (WC), po 5 minútach ku kláštoru, ten je ale kvôli rekonštrukcii zatvorený. Priamo z Glyfady sa dá dostať na Mirtioritsu aj peši (15 minút).
Keď sa vydáte z Moraitiky smerom na Kerkyru, neďaleko za Benitses (je tam múzeum mušlí hneď pri hlavnej ceste) je odbočka na Achilleon – Sisin zámok. Je dobré prísť čo najskôr pred návalom autobusov, je ešte kde zaparkovať a aj si v kľude môžete pozrieť vnútro zámku (len prízemie, na poschodie – bývalé kasíno nie je vstup povolený), pekné je aj okolie zámku so záhradami. Vstupné 6€. Po smrti Sisi kúpil zámok pruský cisár Wilhelm, ktorý si ako úvodný prístup od mora k zámku vybudoval most, ktorého zvyšky je vidieť z pobrežnej cesty, a ktorý kedysi viedol aj ponad cestu. Kvôli jej výstavbe ho ale neskôr zbúrali. Na nádvorí zámku sú 2 sochy, prvá malá od Sisi – ranený Achiles, a aspoň 5x vyššia militantne ladená pompézna socha Achila od cisára Wilhelma.
Potom sme obišli Kerkyru a prišli do zálivu Guvia, kde sa ponad plot pozreli na benátske doky, kde si Benátčania svojho času ovládajúci ostrov cez zimu opravovali lode a kúsok ďalej veľmi romantický kostolík Ipapanti, ktorý krásne zapadá do scenérie zálivu s okolitými zalesnenými kopcami. Kostolík si miestni obyvatelia s obľubou vyberajú za miesto na sobáše a krsty.
Po pobrežnej ceste sme za Pirgi nešli na Sidari, Paleokastritsu resp. Pantokrátor (najvyšší vrch na Korfu), ale sme pokračovali strmšími serpentínami cez Nisaki do Kassiopi, kde sme si len oddýchli pri romantickom zálive a pokračovali na sever. 
V Pithos je odbočka na kedysi obývanú pôvodnú dedinu Peritheia, ktorá sa nachádza vysoko v kopcoch pod Pantokrátorom, obyvatelia sa tam ukrývali pred nájazdmi pirátov z pobrežia. Je tam zopár schátralých budov, za tú 30 km zachádzku to ani veľmi nestálo. Po návrate na hlavný ťah sme pokračovali do Acharavi a Rody, čo sú vlastne prepojené dediny, nie je tam nič mimoriadne na pozeranie, sú posiate bežnými turistickými domami a obchodmi, upúta široká štrkovo piesková pláž . Od Kerkyri po Ródu stále pršalo (jediný zo 12 dní pobytu). V Róde sme si dali Gyros a kávu, a pokračovali do Sidari. Keď prejdete po pomerne dlhej hlavnej ceste v Sidari lemovanej nespočetným množstvom obchodov a reštaurácií, na jej konci po pravej strane sa nachádza odbočka do cca. 150m dlhej uličky, po ktorej sa dostanete ku „kanálu lásky“,. Je okolo neho skutočne zaujímavo členené pobrežie, stojí za návštevu a je to aj mimoriadne vďačné miesto na fotografovanie. 
Asi 4 km od Sidari sa nachádza dedinka Perouládes, ktorá je zaujímavá svojou plážou pod vysokými strmými stenami. Pri škole je odbočka na Mys drástis, výbežok vybiehajúci do mora, kde sa dá aj kúpať, my sme to však už nestihli, pretože sme sa ponáhľali do Paleokastritsy. Obišli sme pritom Agios georgious, pričom sme trocha aj zablúdili kvôli nedostatočnému značeniu. Napokon sme sa ale dostali do Makrades, kde sme u miestnych kúpili lacný olivový olej (4€), doma sme zistili, že za veľa nestál, v Tescu kúpite asi lepší. Mimochodom tam bolo niekoľko autobusov, a bolo jasné, že sprievodkyňa (česká) je dohodnutá s miestnymi a vodí ich tam vonkoncom nie náhodou (asi za províziu), ale zrejme to tak chodí všade. Nám sa tam pozdávalo len korenie a med, ostatné veci sa nám nezdali zaujímavé.
O pár kilometrov sme už boli v Lákones, na balkóne Iónskeho mora, kde je nádherný výhľad na Paleokastritsu, dá sa tam dobre fotografovať, aj posedieť si v reštaurácii na terase s výhľadom. Po strmej ceste dole sme sa dostali konečne do Paleokastritsy, ktorá má niekoľko zálivov. Nám nezostávalo veľa času a tak sme si prezreli kláštor Panagia Theotoku na vrchu kopca medzi 2 zálivmi, ktorý je obývaný mníchmi a je voľne prístupný a poprechádzali si 2 zálivy. Na Paleokastritsu je potrebné určite nechať si aspoň pol dňa, aby ste si v kľude mohli pozrieť peknú prírodnú scenériu. Začalo sa stmievať a tak sme sa museli vybrať späť do Moraitiky.
Korfu síce nemá veľa pamiatok, ale nás tam oslovila predovšetkým pekná príroda, pekne pláže, skutočne milý ľudia (oslovia Vás často spontánne) a doslova relaxačný pokoj (ak nebývate priamo na hlavnom ťahu alebo vedľa diskotéky). Vyhnite sa Angličanom v Kavose a Sidari. Počas pobytu sme nemali ani jeden negatívny zážitok alebo skúsenosť, ktorý by dojem z dovolenky pokazil. Dúfam, že sa tam raz znova vrátime.