Na letisku som ešte chvíľu čakal kým príde pracovník CK Aeolus, ktorý na základe zoznamu a zmluvy o obstaraní a zaplatení zájazdu odovzdal dovolenkárom voucher. Tento voucher sa používa na vydanie palubnej vstupenky a tiež na mieste pobytu na ubytovanie. Po vydaní voucheru som išiel na check–in kde dostanete palubnú vstupenku a odovzdáte batožinu. Batožinu by ste mali mať označenú menovkou s Vašou adresou. Pokiaľ na menovku zabudnete CK Vám poskytne, ale je absolútne nevyhovujúca, lebo odpadáva z batožiny. Je vyrobená z mäkkej gumy, ktorá sa trhá a nedá sa dobre upevniť. Ja som si kúpil v koženej galantérii menovku, ktorá má zapínanie na pracku.
Tu ma trochu nahneval chaos, lebo letecká spoločnosť Sky Europe má vyhradené posledné prepážky s nápisom všetky lety. Tak som sa postavil do radu a keď som prišiel k pracovníčke s otázkou či som u nej správne, tak mi povedala, že nie. Odlet na Kos je pri inej prepážke. Na moju poznámku, že tam majú chaos mi povedala, že sa mám naučiť čítať. Ale nad hlavou mala napísané všetky lety, takže som si len o tejto leteckej spoločnosti pomyslel svoje a išiel som k ďalšej prepážke, ktorá už bola správna. Doporučil by som ten nápis, ktorý má nad hlavou doplniť o info „okrem charterových letov“. Tým by tam nevznikal chaos, lebo v tej rade bolo viac dovolenkárov, ktorí to pochopili ako ja. Keď všetky lety, tak všetky lety 🙂
Pri odovzdaní batožiny ma nemali na zozname pasažierov, ale bezproblémov ma tam doplnili a dostal som palubnú vstupenku. Potom nasledovalo ďalšie čakanie na pasovú kontrolu a nástup do lietadla. Po rýchlej pasovej kontrole nasledovala bezpečnostná kontrola príručnej (tzv. nezapísanej) batožiny a tiež osobná kontrola. Vždy to robím tak, že všetko čo môže byť detektorom kovov zachytené dám do príručnej batožiny, aby som „nepískal“. Znovu som zabudol na hodinky, tak nasledovala osobná kontrola pracovníkom s ručným detektorom v gumenej rukavici :-). Na jeho pokyn som roztiahol ruky a počkal som kým po mne prešiel od hlavy po päty spomínaným detektorom. Robil to veľmi dôkladne, lebo keď som pískal pri pracke na opasku, tak ešte rukou skontroloval či niečo nemám za prackou opaska.
Medzitým aj príručná batožina prešla röntgenom a mohol som čakať na nástup do lietadla. V duty free shopoch som sa ani nezastavil, lebo som nič neplánoval kupovať.
Ešte Vás musím upozorniť, že keď budete mať domáci alkohol, tak asi Vám ho zoberú. Hovoril mi to jeden pán, ktorému domácu slivovicu zobrali a vodku mu nechali. Keď plánujete vyvážať niečo špecifické, tak si zistite čo a v akom množstve môžete vyviesť a či to vôbec môžete zobrať do lietadla.
Pri nastupovaní do lietadla som si všimol dosť noviniek oproti minulému roku. Prvá boli farebné reflexné vesty pracovníčok, ktoré kontrolujú palubné vstupenky a tiež aj vesty ďalších pracovníkov na ploche, druhá vec bol odvoz autobusom k lietadlu. Vždy sme išli v BA po vlastných, ale teraz už nie. Po nastúpení už nasledoval len štart a hladký let na Kos.
Na palube sme dostali jednoduché občerstvenie – žemľa, syr, šunka, rajčina, šalát, napolitánka a nápoje.
Po pristáti na Kose nás odviezli autobusom na pasovú kontrolu, ktorá bola symbolická – pohľad colníka do pasu a na človeka a to bolo všetko. Počkali sme na batožinu, ktorú priviezli na moje prekvapenie celkom rýchlo. Na páse z ktorého si beriete svoju batožinu som videl aj jeden otvorený kufor, preto si vždy pred cestou batožinu zaistite proti otvoreniu. Nie je nič horšie, keď Vám niečo z kufra vypadne v lietadle, alebo pri manipulácii na letisku. Tiež som si všimol na jednom kufri nálepku „Security Opened“ – pravdepodobne bol bezpečnostnou službou letiska kufor otvorený a skontrolovaný.
Cestovanie z Kosu
V piatok večer (deň pred odchodom) sme mali stretnutie s delegátkou, ktorá nás informovala o transferoch na letisko a o odchodoch z hotelov. My sme museli uvoľniť izby do 10:00, ale ešte asi hodinu som bol na balkóniku, kde som neprekážal domácim pri upratovaní pre ďalších dovolenkárov. Robili to dôkladne a dokonca dali dolu aj okenice, ktoré umývali od prachu. Potom som sa presunul do hotela Sacalis, kde sme mali všetci zloženú batožinu a čakali sme na transfer na letisko. Niektorí ešte išli na pláž, alebo sa prejsť po letovisku, lebo autobus odchádzal až o 15:00.
Cestou na letisko sme išli ešte pre dovolenkárov do prístavu Mastichari, ktorí išli z Kalymnosu. Na letisku, ktoré je menšie ako na Korfu nám delegátka ukázala radu, do ktorej sa treba postaviť a čakali sme na röntgenovú kontrolu všetkej batožiny. Jeden röntgen mali pre dve rady dovolenkarov – do Bratislavy a do Talianska. Oddelené boli len páskou na takých stĺpikoch. Postupne röntgen striedali, chvíľu batožina od jedných, potom od ďalších. Check in už bol samostatný pre BA aj pre Taliansko. Na základe zoznamu cestujúcich a pasu mi vydali palubnú vstupenku a mohol som ísť na osobnú kontrolu a kontrolu príručnej batožiny.
Všetko kovové som dal do príručnej tašky takže som „nepískal“ a bol som v odletovej hale. Bola celkom malá, s dvomi bufetmi a duty free shopom. Už som si myslel, že nás berú ako plnohodnotných členov EU, lebo nikto nepýtal pas. Ale pol hodinu pred odletom sme prešli aj pasovou kontrolou – znovu len pohľad colníka do pasu a na človeka a bolo to vybavené. Potom nás na základe pasu a palubnej vstupenky pustili do autobusu, ktorý nás odviezol k lietadlu. Sedel som pri okne a spolucestujúci Juraj vedľa mal problémy s lietaním a preto sme predebatovali celý let :-).
Po pristáti v BA, nasledovala kontrola pasov cez počítač, vyzdvihnutie batožiny a odchod domov po svojom. CK Aeolus nerobil transfer z letiska (iba pred dovolenkou na letisko) a preto niektorí cestujúci mali problém dopraviť sa domov. Bola možnosť transferu napr. do Žiliny, ale za 750,– Sk/osoba. CK to brala ako službu navyše a preto aj ten vysoký poplatok. Cez iné CK som mal doteraz vždy aj transfer na letisko aj z letiska za poplatok do 250,– Sk.